O nás - Penzión Kalinčák

Ako to všetko začalo

Miroslav Kalinčák sa narodil a vyrastal v Novej Lesnej, v dedine, kde každý pozná každého a kde vlak Tatranských elektrických železníc prechádza tak blízko, že v noci počujete koľajový rytmus cez otvorené okno. Keď sa v roku 2007 vrátil domov po rokoch strávených v Bratislave, zdedil po rodičoch starší murovaný dom priamo pri zastávke TEŽ. Dom bol solídny, postavený niekedy v päťdesiatych rokoch, ale interiér potreboval celkovú premenu. Miroslav neváhal.

Prestavba a otvorenie v roku 2009

Takmer dva roky trvalo, kým sa z rodinného príbytku stalo ubytovanie, ktoré dnes poznáte. Miroslav si zámerne vybral miestnych remeselníkov z okolia Kežmarku a Popradu. Stolár Ján Figura z Veľkej vyrobil postele a skrine z masívneho smrekového dreva, murárske práce robil Dušan Kováč, starý susedov kamarát, ktorý v tejto oblasti stavia celý život. Na steny išli prírodné vápenné omietky, na podlahy keramická dlažba a drevené palubovky. Nič z toho nebolo lacné ani rýchle, ale Miroslav chcel, aby penzión vydržal ďalších päťdesiat rokov bez toho, aby sa rozpadal.

Penzión Kalinčák otvoril dvere hostiam v máji 2009. Prvý víkend obsadenosť dosiahla sto percent a Miroslav vybavoval raňajky sám, pretože kuchárka prišla o deň neskôr, ako bolo dohodnuté. Od tej chvíle vedel, že sa tu bude musieť spoliehať sám na seba.

Miesto, ktoré hovorí za seba

Nová Lesná leží na úpätí Vysokých Tatier, medzi Popradom a Tatranskou Lomnicou. Zastávka TEŽ je od vchodových dverí penziónu vzdialená menej ako päťdesiat metrov, čo oceňujú najmä hostia, ktorí prichádzajú bez auta a chcú sa pohybovať po celom tatranskom regióne vlakom. Za jasného dňa vidíte z okien záhradnej terasy hrebene Lomnického štítu aj Kriváňa. Takáto poloha nie je náhoda ani marketingový výmysel, je to jednoducho adresa, na ktorej penzión stojí.

Ľudia za penziónom

Dnes Miroslavovi pomáha jeho manželka Renáta, ktorá má na starosti raňajky a komunikáciu s hosťami počas týždňa. Raňajky robí Renáta z produktov od niekoľkých overených dodávateľov z okolia: pekáreň v Spišskej Belej, mliekareň z Liptova a zelenina od roľníka zo susednej Batizoviec. Víkendy v sezóne zvláda celá rodina vrátane Miroslavovej sestry Zuzany, ktorá nastupuje podľa potreby. Personál nemá uniformy ani firemný manuál správania. Hostia si s nimi pokecajú pri stole a dostanú tip na turistický chodník, ktorý nie je v žiadnom sprievodcovi.

Čo tu nájdete a čo tu nenájdete

Penzión má sedem izieb, z toho dve dvojlôžkové s prístelkou vhodné pre rodiny. Každá izba má vlastnú kúpeľňu, televízor a rýchle Wi-Fi, čo Miroslav zaviedol po tom, ako si hostia na pomalé pripojenie sťažovali tri roky za sebou. Parkovisko za plotom pojme osem áut. Nie sme veľký hotel, nemáme bazén ani konferenčnú sálu. To, čo máme, je ticho, čistá posteľná bielizeň z bavlneného perkálu, horúca voda aj po celonočnom túre a Renátine domáce koláče, keď sa trafíte správne.

Pätnásť rokov v tom istom dome

Od roku 2009 sme ubytovali hostí z vyše tridsiatich krajín. Niektorí sa vracajú každý rok, zarezervujú si rovnakú izbu a pýtajú sa, či je ešte stále tá stará smreková lavička v záhrade. Je. Miroslav ju natrel novou lazúrou minulé leto, ale stojí na tom istom mieste ako vždy. To zhruba vystihuje, ako to tu funguje: pokojne, s rešpektom k tomu, čo už raz dobre slúžilo.